Anjel bez krídel

Autor: Marek Sopko | 13.12.2011 o 19:46 | Karma článku: 5,05 | Prečítané:  291x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Milujem, keď mi pršíš na pery,

keď sa kúpeš nahá v mojich dlaniach.

Usmievaš sa a v duši sa ti pomaličky zvečerí.

Si tajomná, ako ticho lesov v mladých laniach.


Do skaly vytesám ti telo z krátkych metafor.

Potom si ťa prelistujem a oliznem prst i každú stránku.

Prebádam vrcholce i strže a zostúpim cestou belasou

k prsiam čnúcim z hmly a omamného spánku.


Vlníš sa, ako rieka, plná rozbúrených neresísk.

Teplo stúpa do úst mojej vyhladnutej túžby.

Ty  kričíš s dušou pevne zaseknutou v mäkkej neresti.

V diaľke, zašteboce vtáča v premočenom húšti.


Už je to rok, a len tvoje fotky mi tu zostali.

Byť tam vtedy s tebou, nikdy neskočíš mi zo skaly.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kto zneužije urgentný príjem zaplatí desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

KOMENTÁRE

Plátanie dier v zdravotníctve

Rizikom sú príhody s fatálnym následkom, ktoré imidž dobrej reformy neurobia.

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť.


Už ste čítali?