Veľký kaštieľ Bossányiovcov v Bošanoch a jeho história

Autor: Marek Sopko | 24.10.2012 o 8:14 | Karma článku: 6,13 | Prečítané:  2316x

Obec (Bošany) sa prvý krát spomína v roku 1183, keď pápež Lucius vrátil tunajší desiatok nitrianskym kanonikom. Osídlenie spočiatku bolo sčasti majetkom nitrianského hradu a sčasti rodu Divékyovcov, z ktorého práve pochádza rodina Bossányiovcov. V roku 1255 sa spomína predok Bossányiovcov Folkmár de Divék. Kráľ Béla IV. pred rokom 1270 udelil donáciu Bánovmu synovi Barleusovi a jeho súrodencom majetky v Bošanoch. Bossányiovci boli až do roku 1860 temer výhradnými tunajšími zemepánmi.

Najvzácnejšou pamiatkou obce je veľký kaštieľ  Bossányiovcov stojací na námestí Bošian oproti obecnému úradu.  Práve v časti kaštieľa si prví Bossányiovci postavili svoje pôvodné románske sídlo (vežovú kúriu), ktorej zvyšky sa nachádzajú v pivnici západného krídla kaštieľa. Turecké nebezpečenstvo prinútilo Bossányiovcov prestavať pôvodné sídlo na veľký ranorenesančný opevnený kaštieľ, s jeho stavbou sa začalo v roku 1550.


Pôvodným zámerom bola realizácia štyroch krídel s uzavretým dvorom a štyrmi nárožnými polygonálnymi vežami. Nakoniec boli postavené iba dve krídla (západné a južné), východné sa stavať iba začalo. Severné krídlo sa stavať ani nezačalo, ostatné ušnicové bašty už mali skromnejšie rozmery a dvor kaštieľa bol uzavretý múrom na nároží zrejme baštou.


Aj Bošany viackrát navštívili Turci a od roku 1663 boli poplatné ejáletu Nové Zámky. Úpravy kaštieľa boli vykonané v 17. storočí. V roku 1708  sa stal kaštieľ súčasťou pevnostnej línie Rákocziho kurucov, keď bola posilnená jeho obranyschopnosť a bola tu umiestnená posádka cca 600 kurucov.


V 18. storočí zažívali Bossányiovci zlaté časy, viacerí členovia boli cisársko-kráľovskými komorníkmi, zastávali významné funkcie na viedenskom cisárskom dvore. Niektorí Bossányiovci boli činní aj literárne a stali sa aj cirkevnými hodnostármi. Preto kaštieľ na začiatku 18. storočia bol barokovo upravovaný a stalo sa z neho skutočné veľkopanské sídlo.


Grófska vetva rodu po meči vymrela roku 1781 (Imrich ml.) a po praslici roku 1813 (Anna Mária, manžel Pavol Motesiczky) a kaštieľ získala malobošianska vetva. Pivnice pod západným krídlom sa storočia užívali aj ako väzenie a ešte na začiatku 20. storočia sa zachovali v celách steny so železnými putami a reťazami. Za kaštieľom postupne vznikol menší park prírodno-krajinského charakteru, bola zrušená a zasypaná priekopa, tak pevnostná funkcia stavby zanikla. Všetko sa zmenilo založením tunajšej garbiarne, poľnohospodársky charakter šlachtickej obce postupne zanikal a začal prevládať priemyselný. Preto Šimon Bossányi (1803-1872), nitriansky podžupan, tekovský župan a miestodržiteľský radca kaštieľ roku 1857 predal firme Adolf Schmitt a spol. ú.s.
Schmitt dal starú budovu značne prestavať, vymenil okná, zbúral ohradový múr dvora s vežou. Stavba sa pôvodne využívala na skladovanie zásob surovej kože a rybieho sadla. Až po roku 1890 skupovaním pôdy firma A. Schmitt a spol. ú.s. kaštieľ upravila na byty správcov a úradníkov veľkostatku.


Na začiatku 20. storočia veľkostatok prenajal Ján Salzberger a usadil sa v kaštieľi. Ten ho dostal k užívaniu zadarmo, lebo stavba vyhorela, nový užívateľ dal kaštieľ obnoviť a obýval poschodie, správcovské byty boli na prízemí.  V roku 1944 dali fašisti odvliecť Jána Salzbergera s jeho manželkou do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. v roku 1948 bol kaštieľ znárodnený a núdzovo využitý (škola, hudobná škola, neskôr sklady), preto na ňom boli vykonané úpravy. V sýpke bol naposledy uhoľný sklad.


V roku 1988 sa začala rekonštrukcia kaštieľa, ale po roku 1990 bol kaštieľ opustený, obnova nebola dokončená a pamiatka chátra. Stratila sa aj kamenná tabula s erbom Bossányiovcov a letopočtom 1550, ktorá pôvodne bola na fasáde západného krídla. Situáciu v roku 2000 zhoršil požiar, keď zhorela medená strecha. Dnes sa pamiatka opäť rekonštruuje.


podoba kaštieľa z roku 1670

 

podoba kaštieľa pred rekonštrukciou

 

podoba kaštieľa v priebehu rekonštrukcie (súčasnosť)

 

zdroj: Alexander Reško, Bošany pozoruhodnosti, 2006, vydal obec Bošany.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?