sonet izby č.7

Autor: Marek Sopko | 30.5.2013 o 13:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

...

 

 

Tetovaná neónovým chladom

skladá sonet o bolesti.

Tam, kde noc je znásilnená ránom

zviera dávne šťastie v starej pästi.

 

Bože, tŕňom ilustruješ zvráskavený obal

jej rúk doráňaných ihlou.

Kde si žiaril padá trpká tôňa

a kde žehnal stráca matka svojich synov.

 

Osamelosť v svojom krutom obnažení

hltá zbytky krásy slova.

Utrpenie iba formy mení,

ako príliv mení úsmev mora.

 

Bože, nechcem, čo mi tvoja šťedrosť dáva.

Sýtil si ma sľubmi, hoc som bola k smrti hladná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kto zneužije urgentný príjem zaplatí desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

KOMENTÁRE

Plátanie dier v zdravotníctve

Rizikom sú príhody s fatálnym následkom, ktoré imidž dobrej reformy neurobia.

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť.


Už ste čítali?