Sklamanie

Autor: Marek Sopko | 27.11.2014 o 17:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  174x

 

Teplý dážď tancuje mi na pleciach,

zmýva otisk tvojich krehkých mystérií.

Samota preklína ma v pestrých nárečiach,

a len šepot nehmotného lístia vždy mi

 

rozorve hrudník ako presýtené šampanské.

To sa búri vo mne sviežosť tvojich dlaní.

Sviežosť, ktorá spieva v mojej otázke,

prečo som ťa nezavrhol kým ma zraní

 

nádhera, ktorú nosíš ako ruža nad tŕňmi.

Prečo si ma uhranula svojou nehou?

Dnes ľúbiš, zajtra sa mnou nakŕmiš!

A tak milovaná budem navždy s tebou.

 

Nech prekliata je chvíľa nášho stretnutia.

Neľutuje ten čo nikdy nemiloval.

Hoc slovo potrebuje náruč súvetia,

ja chcem rozplynúť sa, ako vlnobitie mora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?