Vstúpila do môjho ticha,
s pokojom, ako Monetova záhrada.
Napínala struny zatrpklého mnícha
a tancovala na jej strane zrkadla.
I ja, slepec, napil som sa z farby
a pochopil som zákon hudby našich sfér.
Láska nie je, má dať. Dal mi.
Či čísla maľované na papier.
Je to sladká strata ziskov
a pokoj, kam sa vraciaš ako márnotratný syn.
Je to slnko nad ihriskom
a z hrude vypustený biely džin.
Vstúpila do môjho nedeľného ticha.
Niet Moneta, slepca ani mnícha.