Sme spolu a noc sa trochu pozabudla.
Hladíme si svoje brázdy po dláte.
Ak je to hriech, Bože, nežne súď ma.
Čo dal nám deň, časom už je odviate.
Kloníš hlavu ako smädná slnečnica.
Si tajomným tichom v mojej otázke.
Nehanbi sa, hriech je len rub líca.
Milovanie príchuť slávy v porážke.
Prikladám si ucho k poézii tvojho dychu.
Vybuchuje ako novoročný ohňostroj.
A Ty, celá bosá, líhaš bez ostychu
do náručia túžby osolená plodnosťou.
Skúmam tvoj reliéf, dielik po dieliku,
obdivujem satén pozlátených lúk.
Akoby mi praskla struna na hrudníku,
pijem tvoju rozochvenú osnovu.