Didaché

Autor: Marek Sopko | 29.12.2016 o 18:34 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

....

Do duše mi vrástli meče oboch svetov.
Iskrivé a živé. Ostré noty osudu
ako letky zimy pred odletom, 
natiera sa slnko radlom na hrudu.

Vodopády zavinuté do medových plástov,
bzučia do pukliny slobody.
Večer milujem sa s krutou krásou,
ako blázon, čo chce zdolať púšte bez vody.

Dozrela zem. Niečia ruka do mňa seje.
Je to ruka dejinnosti, drsnosť horala. 
Je to sladký prepad do nádeje,
keď ťa lieči ruka, čo ťa rezala.

Vyberám si teda život z Tvojich dlaní,
nech by bol len strukom od papulí svíň.
Ako motýľ vyliahnem sa z popieraní.
Netreba viac slová. Zhorím v Tebe ako mím.

(Venované ako poďakovanie, Marte Dukátovej)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kto zneužije urgentný príjem zaplatí desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

KOMENTÁRE

Plátanie dier v zdravotníctve

Rizikom sú príhody s fatálnym následkom, ktoré imidž dobrej reformy neurobia.

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť.


Už ste čítali?