Ťahá ma to dvoma smermi.
Ako rozkolnícky rozvetvený strom. Ach ,Bože, ...Bože ver mi !! Som mozaikovo roztrieštený dávnym snom. Utopený v tom, čo už bolo. Bojujúci pre to , čo by mohlo byť. Ako polámané mlynské kolo čo bez vody nejde rozkrútiť. Čo však zosúladí obojsmerné túžby ? Túžby utekať dvoma smermi – Od boha a k Bohu, od ľudí a s ľuďmi ? Ach, Bože,...Bože ver mi !! To rozdelené ľudské srdce vylieči len tvoje, milujúce, mĺkve.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
