Vypil som ťa do dna, nenásytne, ako pijan.
Zlízal predposlednú kvapku z prečistého kalicha.
Zajtra ale zobudíš sa nezvyčajne iná,
zaľúbená do pijana, do perín a do ticha.
Dnes som stvoril čosi ako prelúdium v tvojej duši.
Pod pláštikom noci, kde si zaľúbení vymieňajú srdcia.
Postavil som čosi, čo nik - nikdy nenaruší.
V čarokrásnej noci, keď nám žiaril oheň tvojho venca.
Dnes si, ako hlina zmäkla v mojich rukách,
ako v srdci mäkne slza úprimného kajúcnika.
Poddajná a tvárna odkryla si preľaknutá
svoje ňadrá, dvoje biele tichá čakajúce na slávika.
Odkryl som ťa vtedy nedočkavo, predsa len o kúsok viac,
no Boh s láskou ukryl naše prvé dejstvo starostlivo za mesiac.