Nepoddajná

Autor: Marek Sopko | 2.2.2011 o 20:06 | Karma článku: 9,05 | Prečítané:  404x

venované Lucke Laukovej

Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.

Celá roztúžená po prespatej zime.

Plná vône, radosti a slávičieho mlieka,

stúpaš a zas klesáš po slnečnom klíne.

 

Každé ráno meníš v tisíc svojich tvári.

Každú inú, vytesanú z božej klenotnice.

A tvoj úsmev, cudnosť a rúž na pohári,

hĺbka hĺbok, jednej mince rub a líce;

 

zradný je a tichý, noblesný a spaľujúci.

Vinieš sa mnou ako rozbúrená rieka.

Ako svetlo, ktoré upísalo dušu noci

a lúč, čo mi do náručia nežne steká.

 

Ja však prebudený s celkom obrátenou nehou,

odhrýzať chcem z tvojich zvodne zaoblených brehov!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?


Už ste čítali?