nenásytná spomienka

Autor: Marek Sopko | 18.11.2011 o 15:18 | (upravené 18.11.2011 o 15:27) Karma článku: 17,25 | Prečítané:  227x

***

 

 

Tvoj saténový úsmev a vôňa rozkvitnutej ženy

v pečatili môjmu letu stigmu nesmierneho hladu,

a len sny žehnajú nám vášňou na rozpálenej zemi,

v ktorých perami ťa z hviezdy kresám navždy mladú.


A v tvári vrie ti očakávanie nedotknutých panien.

Prsia vzpínajú sa, ako divé kone vykúpané v mlieku.

Sadni si a nebojsa, veď ja ich skrotím. Dám ti pozor na ne.

Jednou rukou uteším ťa - druhú pozabudnem v drieku.


Už je to dávno, čo sme stúpali v extatickom stave

po líniách tvojho tela, v spálni lúčnych margarétiek.

Po tebe túžim, stále viac a viac, ako stratená loď po prístave.

Túžim po vlnení tvojich bokov, po príboji čo ma zmetie.


Si preč, ale v myšlienkach si živá a úrodná ako rodná zem,

čo ma štedro telom živí,...... ale aj tak dosýtiť sa nemôžem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?