Hluchonemá symfónia

Autor: Marek Sopko | 22.7.2012 o 0:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  136x

<3

 

 

 

 

 

 

 

Požehnaná, ktorá odievaš sa denne do ružovej

v mojom chladnom čierno-bielom svete.

Osudovo rozdelení, ako  ľad a vriaci olej,

zarosíme púšte z  krídel holubice v lete.


Zvoní a v dievčati prebúdza sa žena.

Ja som hluchý zvonár, ona celkom nemá.


V duši praská melódia svätojánskych ohňov.

Otvára sa nebo a zem spieva pod ňou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?