sonet izby č.7

Autor: Marek Sopko | 30.5.2013 o 13:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  152x

...

 

 

Tetovaná neónovým chladom

skladá sonet o bolesti.

Tam, kde noc je znásilnená ránom

zviera dávne šťastie v starej pästi.

 

Bože, tŕňom ilustruješ zvráskavený obal

jej rúk doráňaných ihlou.

Kde si žiaril padá trpká tôňa

a kde žehnal stráca matka svojich synov.

 

Osamelosť v svojom krutom obnažení

hltá zbytky krásy slova.

Utrpenie iba formy mení,

ako príliv mení úsmev mora.

 

Bože, nechcem, čo mi tvoja šťedrosť dáva.

Sýtil si ma sľubmi, hoc som bola k smrti hladná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?