mrazivé ticho

Autor: Marek Sopko | 31.5.2013 o 1:10 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  163x

...

Si chladný, ako tvoje veľkolepé chrámy.

Mramorová duša zaprášených kľakadiel.

Už nevládzem byť vďačný za kríže a rany.

Za spaľujúci vosk tvojich kadidlových včiel.

 

Po nociach kričím v strachu z mena,

čo mi mečom v srdci vytetoval archanjel.

A viera moja pod oltárom bôľne stená,

znásilnená leskom krivých zrkadiel.

 

Chcem poznať božskú, pravú lásku,

vášeň, v ktorej krídlach neskrýva sa jed.

Vernosť, čo nevyryje na oblohe vrásku.

Pravdu, ktorá neznivočí od základu svet.

 

Ty však, nevýslovný, mlčíš na výsosti,

kým si v mraze chrámu rátam obnažené kosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?