Duch

Autor: Marek Sopko | 13.6.2014 o 14:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  151x

.....

Tvoj Dych opiera sa do listov a polí,

rozháňa stáda poľakaných drozdov.

Ach, ako len prvý nádych bolí,

ako len bolí opustený kostol.

 

Dychom hľadíš pôdu a jej ľudské vrásky,

kolísku pracovitých rodičovských dlaní.

Na obetnom stole žehnáš poviazané klásky

a plody každoročných vinobraní.

 

Srdce kvitne v tom posvätnom tichu,

v mystériu Tvojej večnej básne.

Splývaš s plodmi v láskyplnom okamihu.

Boh so stvorením vyspievaný  jednohlasne.

 

Povolávaš k žitiu svojím Dychom.

Stvorenie Tebou plní svoje pľúca.

I ja plním dušu nádejou a tichom,

keď Tvoj Dych všetko staré rúca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?