Stratení milenci

Autor: Marek Sopko | 19.11.2014 o 9:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  189x

,,,

Z prameňov absolútnej nehy tvojho okvetia
čerpám nektár, ako zamrznutá pôda lúče slnka.
Chodíme vedľa seba a dych v tichu zovretia
prerývane tvoje meno na pery mi brnká.

Si moje dobro, slasť a šťastie dní,
princíp vrúci zo základov sveta.
A túžba, otrokyňa našej záhrady,
prorokuje milovanie v husej koži leta.

Zrak nenasýti srdce hladné po kráse.
Iba dotyk, chvíľa v jednom tele,
a výdych tratiaci sa v slastnom zápase
zrosí živé farby tváre krvou zapálené.

Tak chodíme vedľa seba stratení,
ako rieky hladkajúce ostré skaly.
No duch nám zhára v krásnom plameni,
tušiac, že sme sa už milovali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?