Spomienky, teplá deka zamrznutých dní,
skryje pokušenie zbožštiť zázrak nahoty.
A predsa, nádej si ma ľahko rozštiepi
a natrie ma s Tebou ako hudbu na noty.
Nevidíš plody, ktoré rastú pre Teba,
vášeň, čo v nich drieme, ako oheň v pahrebe?
Otvor dlane, naplním ich slasťou bremena
ľúbiť krásu i v jej trpkej premene.
Veď ľúbiť, to je imperatív našich sŕdc,
to je božská iskra stvoriteľskej nežnosti.
Poď! Staneme sa bohmi v túto noc,
pre ten zázrak milovania obnažení do kosti.
V tom tichu blaženosti, prvej lásky hviezd,
odlupujem si ťa z kvetu tvojich pŕs.
A pre hriech sladký, príde sladší trest,
keď Ja, Kacír, zháram v Tebe ako suchý trs.