Sklamanie

Autor: Marek Sopko | 27.11.2014 o 17:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  183x

 

Teplý dážď tancuje mi na pleciach,

zmýva otisk tvojich krehkých mystérií.

Samota preklína ma v pestrých nárečiach,

a len šepot nehmotného lístia vždy mi

 

rozorve hrudník ako presýtené šampanské.

To sa búri vo mne sviežosť tvojich dlaní.

Sviežosť, ktorá spieva v mojej otázke,

prečo som ťa nezavrhol kým ma zraní

 

nádhera, ktorú nosíš ako ruža nad tŕňmi.

Prečo si ma uhranula svojou nehou?

Dnes ľúbiš, zajtra sa mnou nakŕmiš!

A tak milovaná budem navždy s tebou.

 

Nech prekliata je chvíľa nášho stretnutia.

Neľutuje ten čo nikdy nemiloval.

Hoc slovo potrebuje náruč súvetia,

ja chcem rozplynúť sa, ako vlnobitie mora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej Sheily Sz., kde vyzývala na boj proti moslimom, viala v pozadí slovenská zástava.


Už ste čítali?