Sklamanie

Autor: Marek Sopko | 27.11.2014 o 17:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  197x

 

Teplý dážď tancuje mi na pleciach,

zmýva otisk tvojich krehkých mystérií.

Samota preklína ma v pestrých nárečiach,

a len šepot nehmotného lístia vždy mi

 

rozorve hrudník ako presýtené šampanské.

To sa búri vo mne sviežosť tvojich dlaní.

Sviežosť, ktorá spieva v mojej otázke,

prečo som ťa nezavrhol kým ma zraní

 

nádhera, ktorú nosíš ako ruža nad tŕňmi.

Prečo si ma uhranula svojou nehou?

Dnes ľúbiš, zajtra sa mnou nakŕmiš!

A tak milovaná budem navždy s tebou.

 

Nech prekliata je chvíľa nášho stretnutia.

Neľutuje ten čo nikdy nemiloval.

Hoc slovo potrebuje náruč súvetia,

ja chcem rozplynúť sa, ako vlnobitie mora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?