Tŕň

Autor: Marek Sopko | 6.12.2014 o 18:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  176x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako semä odumreté v čiernej zemi
ležím doráňaný ostňom apoštola Pavla.
Bolesť drobí čas a podomieľa steny.
Lavína hriechu do duše mi sadla.


Strácam čo mi nikdy nepatrilo.
Milosťou som splatil krátku chvíľu.
K bytiu volá Boh, ja zabíjam čo žilo.
Sladkosť rozplýva sa v trpkú slinu.


Dievča v poli paberkuje zrelé klasy
a ich zlato drví na kamennom mlyne.
Ako benzín žiadny požiar neuhasí,
neuhasíš chtivosť v rozpálenom klíne.


Len strom, ktorý dozrie v tieni Kríža,
nosí plody zrelé v každom čase.
Hoc má ruky drsné, neublížia.
Veď prebité krvácali, aby nemuseli naše.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?