Nefritová

Autor: Marek Sopko | 25.8.2016 o 13:09 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  125x

 

Dovoľ, len vyslobodím oheň z nebytia,
deň už vstúpil cez membránu noci.
Fontána ticha nasýtená odkvitá
a motýľ ti pije vlnku nad obočím.

Ako keď prejde po hladine ruka úsvitu,
si pokojná. Čeríš sa len vo mne.
Pri tebe sedím, Budha z nefritu.
Vchádzaš do mňa, ako kvapka do povodne.

A teraz vojdem ako svetlo do teba,
zasadím tam zopár lúčov jari.
Obloha je len Bohom maľovaná roleta,
krídla vtákov ostré páperové skaly.

Poď. Rozbíjaj sa nežne o môj hrot.
Nech noc zapletie si do nás vlasy.
Dva cudzie svety vnikli do nás cez potok.
Bozkal som ťa. Neuhla si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.


Už ste čítali?