Nefritová

Autor: Marek Sopko | 25.8.2016 o 13:09 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  123x

 

Dovoľ, len vyslobodím oheň z nebytia,
deň už vstúpil cez membránu noci.
Fontána ticha nasýtená odkvitá
a motýľ ti pije vlnku nad obočím.

Ako keď prejde po hladine ruka úsvitu,
si pokojná. Čeríš sa len vo mne.
Pri tebe sedím, Budha z nefritu.
Vchádzaš do mňa, ako kvapka do povodne.

A teraz vojdem ako svetlo do teba,
zasadím tam zopár lúčov jari.
Obloha je len Bohom maľovaná roleta,
krídla vtákov ostré páperové skaly.

Poď. Rozbíjaj sa nežne o môj hrot.
Nech noc zapletie si do nás vlasy.
Dva cudzie svety vnikli do nás cez potok.
Bozkal som ťa. Neuhla si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

HZDS je späť v RTVS, zárez Kaliňáka a leto vo Volkswagene (Schutzov týždeň)

Ak Macron predsa len uspeje, zmení celú Európu.

SVET

Aké sú tváre budúceho kráľa Saudskej Arábie

Strojca vraždenia v Jemene aj modernizátor.

KOMENTÁRE

Je smutné, že moje precitnutie trvalo tak dlho

Zhltol som Váhostav, Čistý deň, Evku, Bašternáka, Kočnera.


Už ste čítali?