Nefritová

Autor: Marek Sopko | 25.8.2016 o 13:09 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  134x

 

Dovoľ, len vyslobodím oheň z nebytia,
deň už vstúpil cez membránu noci.
Fontána ticha nasýtená odkvitá
a motýľ ti pije vlnku nad obočím.

Ako keď prejde po hladine ruka úsvitu,
si pokojná. Čeríš sa len vo mne.
Pri tebe sedím, Budha z nefritu.
Vchádzaš do mňa, ako kvapka do povodne.

A teraz vojdem ako svetlo do teba,
zasadím tam zopár lúčov jari.
Obloha je len Bohom maľovaná roleta,
krídla vtákov ostré páperové skaly.

Poď. Rozbíjaj sa nežne o môj hrot.
Nech noc zapletie si do nás vlasy.
Dva cudzie svety vnikli do nás cez potok.
Bozkal som ťa. Neuhla si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Logopedička: Nikdy nie je neskoro odnaučiť sa ráčkovať

Detí s problémami je čoraz viac.

SVET

Soros je všade. Orbánov verejný nepriateľ číslo jeden

Maďarský premiér si spravil agendu z útokov na migrantov aj médiá.


Už ste čítali?