Nefritová

Autor: Marek Sopko | 25.8.2016 o 13:09 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  122x

 

Dovoľ, len vyslobodím oheň z nebytia,
deň už vstúpil cez membránu noci.
Fontána ticha nasýtená odkvitá
a motýľ ti pije vlnku nad obočím.

Ako keď prejde po hladine ruka úsvitu,
si pokojná. Čeríš sa len vo mne.
Pri tebe sedím, Budha z nefritu.
Vchádzaš do mňa, ako kvapka do povodne.

A teraz vojdem ako svetlo do teba,
zasadím tam zopár lúčov jari.
Obloha je len Bohom maľovaná roleta,
krídla vtákov ostré páperové skaly.

Poď. Rozbíjaj sa nežne o môj hrot.
Nech noc zapletie si do nás vlasy.
Dva cudzie svety vnikli do nás cez potok.
Bozkal som ťa. Neuhla si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?