Do úsvitu zaoblíme všetky ostré hrany.
Ako rezbár vyrežem nám cestu.
Drsnou rukou prejdem voňavými hoblinami,
kryhy vzbĺknu, štíty na kolená klesnú.
Tento zázrak chcem ti ukazovať stále,
ako dieťa, čo sa naučilo chodiť.
Ako Adam nahý ležať v tráve.
Rátať s tebou vlajky modrých ľodí.
Pán Boh obsypal ťa zázračnými plodmi,
mne dal hravosť, pocit hladu.
Ochutnaj, čo už v Eve ochutnali mnohí.
Nie hriech, ale plameň horiaceho ľadu.
Ráno celkom zaoblení zahodíme nože
a ja vyryjem ti perou novú báseň.
Bude o tom, ako spolu vyletíme z kože.
Sekunda je večnosť zasadená v kráse.