Tajomstvo

Autor: Marek Sopko | 2.4.2017 o 10:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  187x

.

Ktosi rozhadzuje krásu spod nebesia,
krásu, čo sa vracia v letkách vtákov.
Hlavy klasov nemé čiary po oblohe kreslia
a poludnie bije ako kováč do sto nákov.

Plávam v mori bielych zástav.
V bielej kríži moju dušu ubolené ticho.
Je to ticho, ktoré vyspevuje nemá krása.
Do jej archy Pán Boh telom vnikol.

Akoby mi prešli čiesi prsty po zátylku.
Nehmotné a plné podvečernej melódie.
Rozochvený ako struna v jednu večnú chvíľku,
z požehnaných prstov živú vodu pijem.

Vybuchujem ako nedočkavá supernova
v kapilárach tancujúcich listov.
Krása skáče z lesklej šije koňa
do slov, aby básnik zachoval ju čistou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: SaS je pred OĽaNO, Kollár na hranici zvoliteľnosti

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.


Už ste čítali?