Boh nám v srdci stavia modré hniezda
a v nich modré more preluduje šepot hviezd.
Do dlaní mi kvapkáš pravdivá a nežná,
až mi tečieš ponad prsty, ako ticho nočných miest.
Maľujem ti perou rozochvené modré rána.
Po šiji ti kĺže krátky modrý vzdych.
A ja ako mladý modrý havran
chytám toto šťastie štetcom nehodných.
Zahaľuješ modrým súknom tlkot chvíle.
Padáš modrým hrdlom do husľových strún.
Modrý okamih som zvečnil na akryle
tvojho tela, ako spieva z modrých dún.
Prepadli sme modrým sitom do nádeje,
do jej rozkvitnutých modrých brieždení.
Prší do nás ako modrá magma na záveje,
čo nás v modrú supernovu premení.