Za hranicou netušeného

Autor: Marek Sopko | 17.2.2018 o 11:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  422x

.

Čas sa v tebe do večnosti zrútil

a môj vzdych ti kĺže claviculou ako víno z preša.

Úsvit tetuje mi v očiach ópiové pstruhy.

Nádych... do výdychu nové citoslovce vešia.

 

Akoby sa život na mňa rozpomínal,

padám do osnovy galaktických letokruhov.

Smrť je iba nevidomá balerína

a svet prelud za hranatou nulou.

 

Do minút sa skryla desatinná čiarka fantázie.

Radodajné peklo prázdnych stránok.

Dáva... zároveň však z teba žije.

Je deň prvý. Tma sa mení vo farebné áno.

 

Strach je diera do prázdneho vreca,

krása, zo slávika vytrhnuté noty.

Ako keď ti v hrudi zhasne svieca,

prepíše sa básnik do ničoty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako a kde sa bude očkovať ruskou vakcínou Sputnik V? (otázky a odpovede)

Mnohí lekári odmietajú prebrať zodpovednosť za očkovanie neregistrovanou vakcínou.


Už ste čítali?